Päť rokov. Krátky či dlhý čas? V novom človečom živote sa z lezca stáva chodec. Pazvuky sa zmenili na artikulované slová a jednoduché vety.

Dvadsať rokov. Veľa alebo málo? Človiečik od bľabotania v kočíku prechádza k listom Ježiškovi. Od opisovania na písomkách k viac či menej jasnej predstave o svojej budúcnosti. Niekto za päť rokov napíše tri encykliky, mnoho katechéz a prihovorí sa miliónom ľudí. Táto doba mu stačí na veľký pokrok v snahe rozprávať sa s tými na druhej strane. Ukazuje, že nie je dobré len to, čo je moderné. Má odvahu vrátiť sa späť. Nie o päť rokov. Stáročia, ba i viac. Zverený ľud vedie tam, kde boli ozaj všetci jedno. Aká to radosť! Nebráni sa však ani kritike voči vlastnej „rodine“. Trúfalosť? Nie. Cesta pravdy. Nie raz sa mu slzy hrnú do očí pre tých, čo zišli z cesty. Pozérstvo? Nie. Cesta pravdy.

Iný dve desaťročia vedie svojich kľukatými cestami novozískanej slobody. Už nie je potrebné skrývať sa v prítmí a za zamknutými dverami. Stánky stretnutia s Najvyšším utešene rastú. Aká to radosť! Netrvala dlho. Plné lavice v chráme sa vyprázdňujú nevedno komu. Najvyšší ale ostáva, aj keď maličkých niet. Aká to radosť! Srdce na oltár a nie tisíce sviec či prázdnych slov. Bezbrehá láska Boha ostatne ostane vždy otázkou. Aleluja! Kristus naozaj i dnes z mŕtvych vstáva!

František Barna, šéfredaktor